Správa o letnom tábore „Cesta na vrch“ v Juskovej Voli v Gréckokatolíckom mládežnickom centre Bárka
V dňoch od nedele do piatka sa v Centre voľného času v Juskovej Voli uskutočnil kresťanský letný tábor pre mládež pod názvom „Cesta na vrch“, určený pre mladých od 15 rokov. Na tábore sa zúčastnilo 95 mladých ľudí, ktorí spolu s 27-členným tímom animátorov a dobrovoľníkov vytvorili spoločenstvo pútnikov na duchovnej ceste. Tábor bol koncipovaný ako hlboké vnútorné putovanie, inšpirované knihou Oheň na vrchu: Cesta od Ricka Joynera. Každý deň niesol symboliku duchovného výstupu, kde mladí prechádzali procesom zlomu, pokánia, návratu, uzdravenia a prijatia novej identity v Kristovi.
Už úvodný deň – nedeľa – bol zámerne dvojitý. Všetko sa začalo v radosti, vo svetle, v hudbe a v bezstarostnom „užívaní si sveta“ – tancami, smiechom a zábavou. Išlo o vonkajšiu krásu bez hĺbky, bez otázok. No práve táto atmosféra bola úvodom do silného kontrastu. Po zotmení zaznelo slovo o klamstve prázdneho sveta a nasledoval duchovný zlom – mladí sa museli rozhodnúť, či chcú naďalej žiť v „tanci sveta“ alebo vykročiť na skutočnú cestu obrátenia. Vyvrcholením večera bol skutočný pohreb starého človeka – mladí napísali, čo chcú zanechať, čo patrí ich starému spôsobu života, a tieto papiere boli vložené do truhly a pochované. Nad týmto miestom bol vztýčený 5-metrový drevený kríž ako znak nádeje, že smrť starého človeka je začiatkom nového života v Kristovi.
V pondelok sme vstúpili do aliturgického dňa – v duchu starobylej praxe Cirkvi, keď sa v čase kajúcnosti neslávi Eucharistia a celý deň sa nesie v tichu, jednoduchosti a v pokání. Deň viedol otec Miroslav Líška, ktorý nás celý týždeň duchovne sprevádzal. Vo svojom slove vysvetlil význam takéhoto dňa – že práve ticho je priestorom, kde sa človek môže stretnúť s Bohom aj sám so sebou, bez rozptýlení. Doobeda prebiehali duchovné rozhovory v skupinách, vzájomné zdieľania a pohybové aktivity, ktoré pripravovali srdce. Popoludní nasledovalo stíšenie a práca v bratstvách, kde mladí zdieľali svoje zápasy a túžbu po slobode. Večer sa niesol v duchu modlitby. Budúci seminarista vysvetlil význam večierne ako dennej modlitby Cirkvi, po čom nasledovala slávená večiereň v tme pri kríži – modlitba plná stíšenia a duchovného sústredenia. Po nej sme spoločne sledovali film „In Time“, ktorý nás konfrontoval s hodnotou času: ako ho míňame, ako rýchlo plynie… a ako má zmysel len vtedy, ak ho žijeme v pravde a Kristovi.
Utorok nasledoval návrat k Otcovi. Po rannej reflexii a osobnom spytovaní svedomia nasledovala sviatosť zmierenia a svätá liturgia – vrchol pokánia a návratu. Celý deň bol naplnený pokojom a vďačnosťou. Večer prebehol tematický kvíz, v ktorom sa spájali poznanie, zábava aj duchovné odkazy, ktoré sme počas týždňa prijali. Utorok večer sme zakončili tichou modlitbou a duchovnou aktivitou so zrkadlami, kde mladí písali odpovede na otázku: „Kto vlastne si?“. Slová, ktoré sa objavovali – „nikto“, „zbytočný“, „pokazený“, ale aj „bojovník“, „milovaný“, „Boží syn“ – ukázali realitu ich vnútra. Pre nás animátorov to bolo bolestné a zároveň vzácne. Cítili sme, že dnešná generácia zápasí o svoju identitu a vnímali sme, ako veľmi potrebuje každý človek spoznať pravdu o tom, kým naozaj je v Božích očiach.
V stredu medzi nás zavítal vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup a metropolita, ktorý sa mladým prihovoril, odpovedal na ich otázky a povzbudil ich v rozhodnutí žiť vieru naplno. Po modlitbe akatistu k Presvätej Bohorodičke sme sa vydali na spoločnú túru – ako znak toho, že pútnik už nestojí v doline, ale kráča hore. Večer sme strávili pri opekačke, po ktorej nasledovalo rozdelenie na mužov a ženy. V jednotlivých skupinách prebiehali hlboké rozhovory a svedectvá o čistote, zodpovednosti, uzdravení a povolaní k pravej mužskosti a ženskosti. Atmosféra bola veľmi silná – často sprevádzaná slzami a vnútorným pohybom srdca. Mnohí mladí v tichu prijali nové rozhodnutia pre život.
Vo štvrtok sme v tejto línii pokračovali. Doobeda prebiehalo druhé kolo mužsko-ženskej formácie, počas ktorého sa mladí prehlbovali vo vedomí svojej hodnoty, povolania a vzájomného daru. Popoludní sme si užili čas vodných hier, kde nezostal nikto suchý – smiech, súťaživosť a spontánna radosť uvoľnili atmosféru a vytvorili prirodzený prechod do večera. Večerný program bol najprv zábavný, s hrami a spoločným smiechom. Potom medzi nás prišiel hosť – kresťanský raper Dávid Drienovský, ktorý svojou tvorbou ukázal, že kresťan sa vie zabaviť, no aj ostať verný Kristovi. Práve jeho vystúpenie vytvorilo most medzi zábavou a duchovnom. Po ňom nasledovala adorácia, do ktorej sme vstúpili v tichu – tak, ako nás k tomu počas týždňa pozýval vladyka Jonáš. Po čase stíšenia sa otvoril priestor na modlitbu, duchovné rozhovory i spoveď pre tých, ktorí počas týždňa dozreli k rozhodnutiu zmeniť svoj život. Tento večer sa pre mnohých stal osobným stretnutím s Pánom. Na záver je dôležité spomenúť, že po celý týždeň – od pondelka až do piatka – mali mladí neustále k dispozícii veľký stan nazvaný Stánok stretnutia, ktorý slúžil ako miesto ticha, osobnej modlitby a rozhovoru s Bohom, dostupné 24 hodín denne.
V piatok už neprebiehal žiadny oficiálny program. Bol to deň vďačnosti a tichého lúčenia. Počas dopoludnia sme sa rozlúčili s mladými, ktorí si odniesli slová povzbudenia, osobné odkazy od tímu a pozvanie kráčať ďalej. Viacerí ostali na mieste modlitby alebo sa vrátili k miestu, kde pochovali starého človeka. „Cesta na vrch“ sa neskončila… len pokračuje inde – v školách, vzťahoch, farnostiach, v živote.
Celý tábor prebehol v duchu živej viery, v prirodzenej rovnováhe medzi duchovným programom, oddychom, kreativitou a vzťahmi. Mladí zažili čas premeny, uzdravenia, výzvy a obnoveného smeru. Sme vďační za Božiu milosť, ktorá bola hmatateľná počas celého turnusu. Ďakujeme vladykovi Jonášovi Maximovi za návštevu a duchovné slovo, otcovi Miroslavovi Líškovi za každodenné duchovné vedenie a celej Prešovskej archieparchii za podporu a duchovné zázemie. Tábor „Cesta na vrch“ sa tak stal skutočným miestom vnútorného výstupu – miestom, kde sa mení srdce.
Za organizačný tím,
Samuel Šimko
text: Samuel Šimko
foto: Daniel Dzurovčin a Michal Paločko
#NaCeste #1turnusLSM2025 #ZmenaSrdca #PutujemeSpolu #KristusŽije ✝️🔥
